13. stretnutie Komisie COTER: Lokálni lídri žiadajú nové zdroje financovania a dlhodobý nástroj podpory vojnových utečencov z Ukrajiny

Regionálni a lokálni lídri sa pravidelne stretávajú na rokovaniach Komisie pre politiku územnej súdržnosti a rozpočet EÚ (COTER), aby sa venovali témam kohézie, štrukturálnym fondom, územnému plánovaniu, územnej spolupráci, či dopravy. 13. stretnutie komisie COTER sa uskutočnilo 7.4.2022 a dominovali mu viaceré aktuálne témy - vplyv vojny v Ukrajine na kohéznu politiku a cezhraničnú spoluprácu, ôsma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, nové vlastné zdroje rozpočtu EÚ, transeurópske dopravné siete, nový rámec mestskej mobility EÚ ako aj Stratégia EÚ pre Arktídu.

Stratégia EÚ pre Arktídu predstavuje víziu a opisuje výzvy a príležitosti regiónu. Cieľom je zabezpečiť stabilitu, bezpečie a mier v regióne. Je nevyhnutné venovať sa aj zmene klímy, ktorá sa síce dotýka všetkých regiónov, ale vzhľadom na topenie ľadovcov je práve v Arktíde mimoriadne naliehavá. Ďalšou z priorít je vytvoriť udržateľný a odolný hospodársky model Arktídy a zabezpečiť tak blahobyt a prosperitu všetkých obyvateľov Arktídy, vrátane pôvodných. Stratégia si kladie za cieľ vytvorenie vysokokvalitného a prístupného vzdelávacieho systému s dôležitou úlohou digitálnych platforiem a podporu výskumu zameraného na udržateľný rozvoj prírodných zdrojov a klimatické otázky. Vzhľadom na to, že návrh bol vypracovaný pred začiatkom ruskej vojenskej agresie v Ukrajine, pozmeňovacie návrhy sa týkali najmä spolupráce s Ruskou federáciou v tejto oblasti.

Mimoriadne podnetná bola aj diskusia o vplyve vojny v Ukrajine na kohéznu politiku a cezhraničnú spoluprácu, veď práve miestne a regionálne samosprávy stoja v prvej línií pri prijímaní utečencov. Členovia výboru uvítali iniciatívy, ktoré doteraz prijali inštitúcie EÚ na zvládnutie prílevu utečencov a to najmä zjednodušenie a zvýšenie flexibility kohéznych fondov, ktorá umožňuje presmerovanie prostriedkov na pokrytie potrieb utečencov. Aj zostávajúce prostriedky z obdobia 2014-2020 môžu byť využité na pokrytie potrieb migrantov. Viacerí členovia, najmä z poľských regiónov, však zdôraznili potrebu nových peňazí, keďže kohézne zdroje z minulého obdobia už boli pridelené alebo vyčerpané. Z radov zástupcov európskych miest a regiónov zaznela požiadavka na silnú európsku iniciatívu zahŕňajúca nové zdroje financovania a konkrétne prostriedky na poskytovanie dlhodobej podpory regiónom a mestám, ktoré prijímajú vojnových utečencov.

Do diskusie sa zapojil aj starosta mestskej časti Košice-Juh JUDr. J. Hlinka, ktorý zdôraznil potrebu okamžitej a priamej pomoci od EÚ pre regióny, ktoré utečencov prijímajú. Opísal problémy a výzvy regiónu, ktorý priamo susedí s Ukrajinou a ktorý sa stal bezpečným útočiskom pre 300 000 ľudí, najmä žien a detí, ktoré utekajú pred vojnou. „Bez ohľadu na výzvy budeme stáť pri Ukrajine a budeme sa snažiť pomôcť utečencom ako len budeme vedieť,“ vyjadril odhodlanie pomáhať, ale zdôraznil, že región potrebuje „silnú podporu [...] národných partnerov a [...] európskych kolegov, aby sme uspeli musí ísť o skutočný koordinovaný európsky projekt.“

Kohézna politika sa aj v reakcii na vojnu v Ukrajine a s ňou súvisiacim prílivom utečencov ukázala ako flexibilný a účinný nástroj na zvládanie kríz. Ôsma správa o súdržnosti vypracovaná Komisiou obsahuje hodnotenie výsledkov tejto politiky a prvú komplexnú analýzu vplyvu pandémie na regionálnej úrovni. Menej rozvinuté regióny dobiehajú tie viac vyspelé, ale mnohé prechodné regióny uviazli v pasci rozvoja. Demografia ovplyvní rozvoj všetkých regiónov, ktoré sa budú musieť prispôsobiť aj zmenšujúcej sa pracovnej sile. Správa tiež tvrdí, že zelená a digitálna transformácia bude kľúčovou hnacou silou rastu EÚ.  Správa o súdržnosti je dôležitým základom pre diskusiu o budúcnosti kohéznej politiky.

Systém vlastných zdrojov rozpočtu EÚ má byť podľa návrhu Komisie revidovaný. Zmeny, ktoré majú do rozpočtu EÚ priniesť nové vlastné zdroje, sa týkajú európskeho systému pre obchodovanie s emisiami, mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach a implementácie globálnej dohody OECD/G20 o prerozdelení zdaňovacích práv. V rámci revízie európskeho systému obchodovania s emisiami sa obchodovanie bude vzťahovať aj na námorný sektor, zvýši sa aukčný predaj kvót pre letectvo a vytvorí sa nový systém pre budovy a cestnú dopravu. Komisia navrhuje, aby 25% príjmov z obchodovania s emisiami smerovalo do rozpočtu EÚ. Mechanizmus kompenzácie uhlíka ma zabezpečiť, že cena dovážaných výrobkov bude vyjadrovať, koľko uhlíka obsahujú, čo má znížiť aj riziko úniku uhlíka. Riziko úniku uhlíka znamená, že výroba náročná na uhlík sa presunie z EÚ do iných krajín s nižšími ambíciami v oblasti znižovania emisií, alebo že výrobky EÚ sa nahradia dovážanými výrobkami s vyššou uhlíkovou náročnosťou. Implementáciou prvého pilieru dohody OECD/G20 sa právo zdaňovať podiel tzv. zvyškových ziskov najväčších nadnárodných podnikov prerozdelí zúčastneným krajinám. Tieto zmeny majú podľa odhadov do európskeho rozpočtu priniesť 12-13,5 mld. eur ročne v rokoch 2023-2030 a v nasledujúcom období 2026-2030 má byť tento objem navýšený až na 15,8-17,3 mld. eur ročne.  

Stanovenie si nových a ambicióznych cieľov v Európskej zelenej dohode, či Stratégie pre udržateľnú a inteligentnú  mobilitu EÚ si vyžadovalo aj aktualizovanie usmernení pre rozvoj transeurópskej dopravenej siete. Cieľom novej transeurópskej dopravnej siete sa preto stala udržateľnosť, efektívnosť, kohézia a výhody pre používateľa. Aj iniciatíva Nový rámec mestskej mobility navrhuje opatrenia na podporu krajín EÚ, aby rozvíjali systémy mestskej dopravy, ktoré sú bezpečné, prístupné, inkluzívne, cenovo dostupné, inteligentné, odolné a bez emisií.

Vytvorila: Aneta Žugecová, Zastúpenie KSK pri EÚ 2022

Zdroj obrázka: Európsky výbor regiónov

Publikované dňa 12. apríl 2022

Prečítajte si tiež

28.9.2020 KSK na Európskom týždni regiónov a miest 2020

Košický samosprávny kraj sa druhý rok po sebe...

15.10.2019 KSK na Európskom týždni regiónov a miest 2019

Dňa 8.októbra 2019 Košický...