Januárové plenárne zasadnutie Európskeho výboru regiónov

Hlavnými témami dvojdňového zasadnutia boli najmä:

• podpora Európskej Únie v oblasti oživenia vidieka a regionálnej investície vo výške 500 miliárd eur
• realizácia kohéznej politiky
• Európska zelená dohoda

Okrem iného však členovia pléna neobišli ani témy týkajúce sa otázok spojených s realizáciou dopravy s nulovými emisiami, diskusiou o konferencii o budúcnosti Európy a odovzdaním ceny za miestnu demokraciu primátorovi Kolína nad Rýnom.

Vyššie spomínaný 500 miliardový akčný plán na podporu kohéznej politiky, ktorého cieľom je posilnenie spolupráce na podporu Európskych regiónov v ich prechode k iluzívnejšej a digitálnejšie Európe a taktiež podpora samotnej súdržnosti medzi členskými štátmi a ich regiónmi ako jednej z hlavných hodnôt Európskej Únie bol prijatý a podpísaný 25. januára predsedom Európskeho výboru regiónov Apostolosom Tzitzikostasom, komisárkou pre súdržnosť a reformy Elisou Ferreirou a predsedníčkou Komisie výboru regiónov pre politiku územnej súdržnosti a rozpočet EÚ Nathaliou Sarrabezollesovou.

Zasadnutie sa nieslo v duchu  otázok  a obáv týkajúcich sa realizácie plánu EÚ na obnovu po pandémii. Pričom ako jednu z priorít si stanovili zvýšenie mobilizácie s cieľom predísť oneskoreniu alebo strate finančných zdrojov pri spustení nových projektov a obnove hospodárstva. Taktiež  sa zamerali na posilnenie súdržnosti medzi štátmi a budúcnosťou spojenou so zmenou klímy.

V rámci témy dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti EÚ boli najdiskutovanejšie práve témy pomoci pri obnove vidieckych oblastí.

Ďalšou z diskutovaných tém bolo stanovisko pléna ku strategického rámcu EÚ pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorého cieľ spočíva v tzv. Vízii nula. Úsilím ktorej je odstránenie úmrtí spojených s prácou v Európskej Únii a jej úspech leží na  priamej spolupráci a dialógu medzi regionálnymi orgánmi a tretími stranami.

Diskusia o opatreniach zmeny klímy sa týkala prevažne Európskej zelenej dohody a záväzkoch z nej vyplývajúcej, ako napríklad dosiahnutie nulových emisií z dopravy do roku 2050 pomocou ich zníženia o 90%.

Európska komisárka pre dopravu Adina Vălean, v tejto súvislosti predniesla svoje obavy o oslabení podpory zo strany regionálnych a miestnych lídrov EÚ ak kľúčové odvetvia hospodárstva ostanú v prechode na viac udržateľnejšiu budúcnosť  pozadu.  Jedným z navrhovaných riešení bolo zavedenie prísnejších emisných noriem na osobné a dodávkové vozidlá či vytvorenie európskeho mechanizmu spolufinancovania, ktorý by umožnil zmodernizovanie pôvodnej a vybudovanie novej infraštruktúry pre alternatívne vozidlá.

S nadväznosťou na túto tému Výbor regiónov vo svojich odporúčaniach poukázal na neúčinnú koordináciu medzi verejnými orgánmi, nedostatok administratívnych kapacít, nedostatočné financovanie, nedostatok poznatkov a údajov, nedostatočné mechanizmy dodržiavania predpisov a nedostatočnú integráciu politík. Podľa Výboru regiónov sú ľudské a environmentálne náklady príliš vysoké a nesplnenie existujúcich cieľov EÚ je alarmujúce. Podpora zo strany Európskej únie by mohla významne pomôcť miestnym a regionálnym komunitám, aby ich verejné priestory boli v nasledujúcich desaťročiach ekologickejšie a zdravšie.

Posilnenie partnerstva a súdržnosti ako jednej z hlavnej hodnoty európskej politiky

Avšak pre regióny bolo najdôležitejšou témou práve téma partnerstva a posilnenie solidarity.  Najdiskutovanejšou otázkou medzi členmi plenárneho zasadnutia bolo vyriešenie zabezpečenia politiky solidarity a fondov na obnovy tak aby boli včas poskytované  príležitosti pre všetkých občanov Európskej Únie. Keďže podľa novo nastavených núdzových a flexibilných pravidlách je potrebné vyčerpať ešte približne 40% zdrojov pridelených na roky 2014 – 2020. Národné a regionálne orgány zároveň spúšťajú nové programy politiky súdržnosti v hodnote približne pol bilióna eur do roku 2027.

Ako aj vo svojom príhovore na plenárnom zasadnutí, ktorého sa zúčastnili aj zástupcovia hlavných európskych územných združení predseda Európskeho výboru regiónov Apostolos Tzitzikostas zdôraznil: "Náš výbor a jeho partneri z kohéznej aliancie spoja sily s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou, aby urýchlili realizáciu súčasných programov politiky súdržnosti a včas spustili ďalšie programy s cieľom priniesť výsledky ľuďom a miestnym komunitám, ktoré pandémia ťažko postihla. Snahou je znížiť sociálne, hospodárske a územné rozdiely v regiónoch EÚ, riešiť zmenu klímy a posilniť odolnosť." V rámci svojho príhovoru takisto vyzdvihol prácu siete #CohesionAlliance a strategického spoločného akčného plánu, ktorý bol začiatkom tohto roka podpísaný Výborom regiónov a Európskou Komisiou a, ktorého význam spočíva v uľahčení a zefektívnení využívania finančných prostriedkov v teréne spolu s podporením solidarity medzi členskými štátmi ako jednej z hlavných hodnôt Európskej Únie.

Na prejav Apostolosa Tzitzikostasa následne nadviazali eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová a viceprezidentka Európskej investičnej banky Lilyana Pavlova.   Kým ElisaFerreirová počas plenárnej rozpravy kládla dôraz hlavne na členské štáty a ich urýchlenie prípravy programov na súčasné programové obdobie a taktiež potrebu vynaloženia úsilia na investovanie finančných prostriedkov, ktoré sú ešte k dispozícii a to aj napriek tomu, že  doterajšia implementácia programov na roky 2014 - 2021 vrátane krízového mechanizmu REACT-EÚ napreduje dobre.                                                 

Lilyana Pavlova predstavila rozhodnutie Európskej investičnej banky ohľadom zvýšenia finančnej podpory chudobnejších regiónov Európy a prijatie dokumentu s opatreniami týkajúcich sa najbližších siedmych rokov. Na základe týchto opatrení by mali chudobnejšie a menej rozvinuté regióny do roku 2025 dostať 23% z celkového financovanie Európskej investičnej banky v EÚ. Do roku 2025 chce EIB tiež venovať 45 % svojho financovania EÚ na projekty práve v týchto typoch regiónov. Ako Lilyana Pavlova na záver dodala: „Európska investičná banka sa ďalej zaviazala zvýšiť celkovú podporu inovácií a rozvoja súkromného sektora v kohéznych regiónoch a financovať najmä tie projekty, ktorými sa zároveň dosiahnu ciele v oblasti klímy a súdržnosti."

Vytvoril: Daniela Minčáková, Zastúpenie KSK pri EÚ 2022